Sami alebo spolu…

Vystúpenie na záverečnej konferencii Kresťanskodemokratickej akadémie KREDIT k projektu „Budúcnosť kresťansko-demokratickej politiky“ 

 

Milí priatelia,

stretávame sa k výsledkom našej ročnej práce. Vo výskumnom projekte „Budúcnosť kresťansko-demokratickej politiky“ sme prebrali veľké témy, ktoré vyžadujú veľkorysú politiku, a dospeli sme k presvedčeniu, že kresťanskú demokraciu tento svet potrebuje viac, než si to azda ktokoľvek uvedomuje. Ibaže už nie takú, akú sme ju poznali doteraz, spútanú príliš straníckymi predstavami a i záujmami. Preto sme túto záverečnú konferenciu nazvali nedokončenou otázkou „Sami alebo spolu…“ Ľubo Vlčák túto tézu dopovedal peknými slovami: „Keď nepôjdeme spolu, zostaneme sami a bude to pre všetkých zlé.“

Na úvod mi dovoľte dve čerstvé lekcie z reálnej politiky:

Lekcia zo slovenských volieb

Voľby do samosprávnych krajov nepriniesli zmenu mocenských pomerov. Na to majú župy málo kompetencií. A nemôžu ani vyriešiť väčšinu skutočných problémov našej vlasti. Ale priniesli zmenu atmosféry.

Ľudia volili nádej. Inštinktívne volili svoju predstavu spoločného dobra, ktorému by mala politika slúžiť. Proti zabetónovanej politike skupinových záujmov, čo prestupujú celú našu spoločnosť a korumpujú ju.

Stalo sa módou hovoriť, že ľudia dnes volia protisystémovo. A z toho sa ponúka pohodlný záver, že končí éra politických strán. A je tu aj argument. Veď najviac poslancov v župných voľbách budú tvoriť nezávislí. Slovensko, podľa toho, odmieta stranícky systém.

Ak však chceme hlbšie vniknúť do zložitých procesov v spoločnosti, musíme sa naučiť rozlišovať. To, proti čomu ľudia prirodzene hlasujú, je uzavretá stranícka mentalita. Klanová mentalita. Hlasujú proti klanovej logike, ktorá si po dobytí delí korisť. Napriek tomu, že má spravovať zdroje, čo patria všetkým. Podľa klanovej straníckej mentality má moc slúžiť predovšetkým klanu, nie všetkým. Klan nemá zmysel pre spoločné dobro. Hľadá dobro len pre svojich členov. Toto ľudia už nechcú! Toto vnímajú ako korupciu.

Je to najaktuálnejší problém, ktorý v našej demokratickej spoločnosti pociťujeme. Že moc slúži takýmto straníckym klanom. S významným ekonomickým prepojením. Preto je tak dôležité, že regionálne voľby zmenili atmosféru na Slovensku. Ukázali, že i nad dominanciou tejto mentality predsa len stojí volič. To je najdôležitejší prínos týchto volieb. Dávajú nádej, že sa táto klanová mentalita môže nahradiť čímsi novým, čímsi, čo je bližšie ľuďom. Voľby naznačili, že sa formuje akási slovenská antikorupčná koalícia.

Je dobre, že KDH bolo v tomto zápase aktívne prítomné a stalo sa tak súčasťou volebného úspechu antikorupčných síl. Oceňujem rozhodnutie vedenia strany ísť v tomto fronte.

A iste to nebolo ľahké. Stranícky myšlienkový stereotyp je veľmi silný. V internetovej diskusii o výsledkoch týchto volieb som vyjadril názor, že sa nám podarilo vyprášiť fašistov i dominanciu Smeru, vďaka tomu, že vzniklo široké zoskupenie a KDH sa vrátilo do hry preto, lebo bolo schopné a ochotné sa dohodnúť na účasti v ňom. Niektorí naši straníci mi však oponovali. Tešia sa z toho, že máme župana, akoby to bol iba náš výsledok, ale ukazujú mi počty poslancov v bratislavskej župe, kde sme, vraj účasťou v koalícii získali teraz len troch, oproti deviatim v minulých voľbách. Samozrejme nikto nevieme, koľkých by sme mali, keby sme šli sami, ale samostatná účasť SNS a Kotlebovcov napovedá skôr, že nikoho. Ale nie o tom to je. Účasťou v širokom fronte, spoluprácou, sme dokázali spoločne vytvoriť novú politickú situáciu na Slovensku, ktorá prináša nádej. A o tom je skutočná politika schopná meniť situáciu, zďaleka nielen o straníckych počtoch.

Pre budúcnosť kresťansko-demokratickej politiky to má zásadný význam.

Lekcia z českých volieb

Dotknem sa len jedného aspektu, dôležitého pre našu tému. Ako dopadli kresťanskí demokrati? Jednou vetou možno konštatovať: Nestačí výmena ľudí, potrebná je zmena politiky. Nezavierajme oči pred tým čo sa prihodilo našim priateľom z českej KDÚ-ČSL: vymenili, omladili, kameň nezostal na kameni, nemali žiaden škandál, boli vo vláde, ktorá bola úspešná, ich koaličný partner vyhral voľby, a oni: ledva prešli. Ničím nezaujali, nič nové nepriniesli, v hlavných témach, ktorými česká politika žila, boli mdlí. Takáto kresťansko-demokratická politika je len storočnou zotrvačnosťou. Nejako sa v tom českom politickom priestore poneviera, ale nemá silu ho naozaj meniť.

Pred takýmto prostoduchým optimizmom, ktorí vidí čarovný prútik reštartu strany len vo výmene a omladení, varujem aj KDH. Také kúzlo môže očariť iba raz. Potom sa ukáže, že mladí postupne starnú a nové tváre sa rýchlo opozerajú. Ak to bolo ich jedinou devízou, tak pri ďalšej platbe sa ukáže, že značne zdevalvovala. Politika, ktorá chce meniť svet, musí prinášať oveľa viac.

Myslím, že toto sa stalo našim českým kolegom.

Náš projekt: päť hlavných tém súčasnej politiky

Prejdime teraz už k záverom nášho výskumného projektu. Na úvodnej konferencii a v následných diskusiách sme sformulovali päť hlavných tém súčasnej politiky. Sociálnoekonomický koncept, rozvoj kultúry otvorenej spoločnosti, demografická dráma, ekologický koncept a naše miesto v geopolitickom zápase súčasnosti. K nim sme usporiadali tematické pracovné semináre v prvej polovici tohto roka. Ich gestori o nich pred chvíľou stručne referovali.

Stranu, ktorá nehľadá odpovede na tieto témy, a prináša len agendu pre seba a svojich voličov, nemôžu ľudia vnímať ako stranu, ktorej ide o spoločné dobro. Budú v nej vidieť stranu, ktorá sa usiluje iba o to, aby získala „svoj“ segment voličov na to, aby sa dostala k podielu na moci. Je to politicky legitímne, ale vychádza to z typickej klanovej straníckej mentality. Kresťanom vo verejnom živote by malo ísť o viac.

Prvý záver

Z analýzy, ktorú sme vykonali na pracovných seminároch vyplynul dôležitý záver: hlavné témy, ktoré hýbu dnešným svetom, majú zásadný mravný a hodnotový rozmer. Ak k nim máme pristúpiť civilizovane, tak principiálne sa nedajú riešiť bez inšpirácie duchovnými zdrojmi, z ktorých naša civilizácia vyrástla. Nedajú sa vyriešiť bez hľadania a nachádzania skutočne kresťanských odpovedí.

Preto na prvú z trojice otázok, ktoré sme si sformulovali na úvodnej konferencii pred rokom, totiž či špecificky kresťanstvom inšpirovaná politika má ešte svoje opodstatnenie, treba odpovedať jednoznačne áno. Tento svet, i Slovensko, potrebuje opravdivú kresťanskú politiku.

Druhý záver

Riešenie veľkých tém vyžaduje veľkú politickú silu. Na to nestačí desať percent v parlamentných voľbách. Veríme, že KDH sa do prvej ligy vracia, napovedali to už aj župné voľby, ale len to nestačí. Terajší predseda Hlina toto podľa mňa cíti správne.

Ibaže je potrebné si realisticky vyhodnotiť, čo z KDH zostalo.

Nesmieme totiž zatvárať oči ani pred druhým dôležitým záverom. Naplno vyplynul už z parlamentných volieb v roku 2016: KDH stratilo svoj virtuálny „monopol“ na kresťanskú politiku. Kresťania boli vždy aj v iných stranách. Ale navonok bolo reprezentantom kresťanskej politiky v rozhodujúcej miere KDH. Tento virtuálny monopol si KDH pestovalo veľmi starostlivo po celú dobu svojej existencie, pokým bolo parlamentnou stranou. Toto skončilo. Predovšetkým sa utvorila silná skupina kresťanov, ktorí sa ku kresťanstvom inšpirovanej politike hlásia v OĽaNO. O kresťanskom pilieri vo svojej politike hovorí aj SNS. Sociálnejšie zmýšľajúci kresťanskí voliči volili asi Smer. A kresťanov nájdeme aj v ďalších politických stranách. Virtuálny monopol na kresťanskú politiku, ktorý KDH využívalo 16 rokov, viac nejestvuje, a už sa ho asi nepodarí nikdy obnoviť. Ani po návrate do prvej ligy to už nebude strana, ktorú vnímajú všetci ako jediného reprezentanta kresťanskej politiky.

Má to však aj svoju pozitívnu stránku. Práve vďaka tomu, že prišlo o tento svoj monopol, môže sa KDH oslobodiť od pokušenia, aby jeden kresťanský „klan“ ovládol bránu do politiky a kresťanov, ktorí k tomuto „klanu“ nepatria, do verejného života nepustil. Toto pokušenie jestvovalo od vzniku KDH a nie vždy sme s ním dokázali a chceli úspešne zápasiť.

Ale to je v podstate dobre, lebo KDH je zatiaľ príliš slabé na úlohy, ktoré pred kresťanmi vo verejnom živote stoja.

Na druhú otázku z úvodnej konferencie, či môže byť nositeľom špecifickej kresťanstvom inšpirovanej politiky konkrétna kresťanská strana, preto už asi jednoznačne kladná odpoveď nejestvuje. Kresťania sú roztrúsení všade a nemožno im uprieť, že by sa mohli (a mali)  usilovať o kresťanské odpovede na otázky dneška všade tam, kde sú.

Východisko: spolupráca

A tak sme v našich úvahách a diskusiách dospeli k tomu, že dynamickejším, realite bližším, a ak sa podarí, tak aj účinnejším riešením kresťansko-demokratickej politiky v celom jej rozložení v rámci politického spektra, už asi nebude návrat ku koncentrácii do jednej politickej strany. To sa už asi nepodarí. Čo však by možné mohlo byť, je spolupráca kresťanských demokratov naprieč politickým spektrom Spolupráca na projektoch, ktoré vytvárajú spoločné dobro. Kresťania roztrúsení vo viacerých politických stranách by mohli cieľavedome hľadať cestu k sebe. Najskôr by mohli začať viesť dialóg (spočiatku ad hoc, neskôr pravidelne), hľadať témy, v ktorých by mohli alebo i mali spolupracovať, a napokon aj koordinovať svoju politiku.

Zamysleli sme sa preto i nad tým, čo by malo byť obsahom takéhoto medzistraníckeho dialógu kresťanov. Akési tézy pre spoluprácu kresťanských demokratov. Toto berte prosím s rezervou, ak raz začnú kresťanskí demokrati viesť medzistranícky dialóg, budú si musieť to, čoho sa bude týkať, definovať predovšetkým vzájomne. My sme ale dospeli k tomu, že to spoločné, o čo by sa kresťania v politike, nech sú kdekoľvek, mali usilovať, je dôstojný, slobodný a bezpečný život, mali by sa usilovať o naplnenie úpenlivej požiadavky Svätého otca Františka zabezpečiť prácu pre každého, mali by viesť nekompromisný zápas s korupciou, usilovať sa o zmiernenie neoprávnených majetkových nerovností, mali by viesť zápas za kultúru otvorenej spoločnosti, za to, aby táto spoločnosť bola prorodinná, aby sa v nej presadil solidárny životný štýl, a mali by svojmu národu a svetu prinášať víziu a nádej. Myslíme si tiež, že tieto ciele možno oveľa lepšie napĺňať v účinne fungujúcej Európskej únii, a zároveň sme presvedčení, že takáto spolupráca naprieč politickým spektrom, môže prebiehať naozaj slobodne a bude efektívna, ak sa podarí zmeniť volebný systém pre parlamentné voľby.

Nazdávame sa, že potrebu spolupráce na dobrom projekte potvrdili aj výsledky župných volieb. Tí, čo sa dokázali dohodnúť v širšom formáte, uspeli. Tí, čo uprednostnili svoje „stranícke hrady“ a išli sami, neuspeli. Pravda, v župných voľbách dohodám pomáha aj väčšinový systém, v ktorom volíme konkrétnych ľudí. Pomerný systém straníckych kandidátnych listín umožňuje prežívať aj malým stranám, ktoré sa prešplhajú cez 5%. Tento systém podporuje egoizmus straníckych klanov pred spoluprácou na spoločných zámeroch. Preto si myslíme, že systémovým nástrojom na zápas klanovou korupčnou mentalitou je zmena volebného systému.

Musíme sa zbaviť pokušenia spoliehať sa na značku strany, na kresťanské symboly, na náš „dres“, či má povahu straníckej príslušnosti, alebo podpory či príslušnosti ku nejakým kresťanským organizáciám či aktivitám. Aj tieto voľby potvrdzujú to, k čomu sme dospeli i v našich seminároch, že totiž dynamika súčasnej doby vyžaduje spoluprácu na dobrých projektoch. Kresťanských obsahom, nie názvom alebo formou.

To ale vyžaduje zmeniť klanovú stranícku mentalitu na mentalitu politickej spolupráce na spoločnom projekte.

A treba hľadať i model spolupráce. Na začiatku by sa mohlo utvoriť neformálne ideovo politické fórum dialógu kresťanských demokratov, ktoré sa postupne môže vyvinúť do fóra ich spolupráce.

Preto najdôležitejším záverom, ktorý vyplynul z našej výskumnej úlohy je, že kresťanská politika bude mať budúcnosť, ak jej nositelia dokážu spolupracovať. Aby to bolo možné, bude potrebné sa zbaviť ideologického, či niekedy až inkvizičného kádrovania: „s tým nie, preto lebo má na niečo iné názory, alebo je tak, alebo inak hriešny“. Spolupráca, o ktorej tu hovoríme, by mala byť spoluprácou na konkrétnych dobrých projektoch. S každým, kto bude na dobrej veci spolupracovať ochotný. Takáto spolupráca môže vytvoriť silu, čo tieto projekty presadí. A vtedy ľudia napokon pocítia, že kresťanskej politike ide o spoločné dobro, nie o úspech nejakého pseudokresťanského klanu.

Nové poslanie KDH

Tretia z trojice otázok z úvodnej konferencie, totiž či jediným nositeľom kresťanskej politiky ešte môže byť KDH, podľa nás vo svojej pôvodnej podobe už stratila význam. Ak realisticky uznáme, že osobitná kresťanská strana, ktorá by reprezentovala všetkých, alebo rozhodujúcu väčšinu kresťanov, tu už nebude, tak je jasné, že jej reprezentantom už nebude ani KDH. Už ani virtuálne. Môže však nájsť nové dôležité poslanie.

Toto svoje nové poslanie môže KDH vybudovať predovšetkým v organizovaní spolupráce kresťanov. No nielen kresťanov, ale i všetkých ľudí dobrej vôle. Pozývať ich ku spolupráci na projektoch, ktoré smerujú k spoločnému dobru. KDH s tým má už skvelú skúsenosť z rokov, keď dokázalo sústrediť sily proti nebezpečenstvu brutálnej autoritatívnej politiky do roku 1998. Tu sa musíme naučiť byť flexibilnými a hľadať celkom nové modely a formy politickej činnosti. Všetky voľby posledných rokov v demokratických štátoch nám potvrdzujú, že táto schopnosť prispôsobiť štruktúry novým potrebám je na víťaznom ťažení. Ale to nie je nič nové. Niekdajší nemecký prezident, kresťanský demokrat, Richard  von Weizsäcker už pred dvadsiatimi rokmi napísal, že sa mu potvrdzuje jeho stará skúsenosť: „Nemožno uchovávať to, čo ustrnulo. Dobrým konzervatívcom je iba ten, kto je schopný obnovy…“

V závere publikácie, ktorú sme z projektu pripravili, uvádzame, že KDH pôvodne, podľa svojich prvých stanov, chcelo budovať štruktúry zapojenia kresťanov do verejného života paralelne ako široké hnutie a aj ako politickú stranu. Vtedy, v roku 1990, sa to nepodarilo. Politická strana „prevalcovala“ široké hnutie. Dnes je však situácia iná. Kresťanskí demokrati sú vo viacerých politických stranách. Potreba kresťanstvom inšpirovaného hnutia, ktoré by bolo akceptovateľné pre kresťanov s inak rôznymi politickými názormi, avšak zjednocovalo by ich presadzovanie toho, čo je pre kresťanov spoločné, tu je dnes azda oveľa viac, ako vtedy. KDH v tom môže ešte zohrať zásadne dôležitú úlohu. Ale stane sa tak iba ak si svoje nové postavenie v súčasnej politike uvedomí a vyrovná sa s ním.

Pretože ak som veľa hovoril o tom, čo spôsobuje stranícka klanová mentalita, tak to bolo hlavne preto, lebo ľudia ju dnes právom odmietajú. Táto mentalita stojí za spoločenskou korupciou, ktorá roztrhala ideály demokratickej spoločnosti. Tým ale nechcem povedať, že už nepotrebujeme politické strany. Naopak. Druhý extrém, individualistická spoločnosť založená na takzvaných nezávislých, speje k anarchii. A v anarchii, ako vieme, podobne ako v diktatúre, sa slabí nedovolajú ochrany pred silnými. Aby demokracia mohla prinášať dobré ovocie, potrebuje aby sa ľudia združovali a presadzovali spoločné projekty. Toto je úlohou práve politických strán. A KDH na plnenie tejto úlohy ešte predpoklady stále má. I ono síce zápasilo s onou korupčnou klanovou straníckou mentalitou, niekedy úspešne, inokedy menej. Ale okrem tejto charakteristiky KDH ako politickej strany, ono ešte stále má široké zázemie členov a sympatizantov. I odborné zázemie. A to je mimoriadne cenné. Ľudia, čo toto zázemie tvoria, však musia vidieť, že ich niekto potrebuje. Inak sa vytratia. Rezignujú alebo pôjdu inam. Dobrú a dlhodobo účinnú politiku možno formovať len z takéhoto zázemia. Iné strany, a samozrejme ani nezávislí politici, takéto zázemie (s výnimkou Smeru) nemajú. Ak o toto zázemie KDH príde, bude to škoda. Lebo toto zázemie je veľkou, ale spiacou devízou KDH.

KDH sa vďaka tomu za vyše štvrťstoročia stalo kultúrnou hodnotou Slovenska, ktorú by bolo škoda obetovať na oltár iba kúzlu jednorazového volebného úspechu. Kým si však KDH túto svoju hodnotu udrží, má predpoklady stať sa jadrom nového modelu širokej spolupráce kresťanských demokratov.

Záver

Dovoľte mi na záver, poďakovať sa všetkým, čo sa na prácach v rámci výskumného projektu podieľali. Bolo to jednak dvadsať štyri autorov písomných príspevkov, ktoré sú uvedené v publikácii, ale i jednotliví diskutujúci, ktorí svojimi myšlienkami v rozpravách na seminároch ovplyvnili závery projektu, a napokon samotný KREDIT, ktorý práce organizoval a schválil výsledky celého diela. Vďaka patrí aj nadácii Konrada Adenauera, ktorá náš projekt podporovala finančne aj organizačne, politicky a i ľudsky.

Myslím si, že kresťanská demokracia je v súčasnom svete potrebná ako ozajstná soľ zeme. Bez jej inšpirácie Kristovým učením o človeku a jeho spoločnosti a o našom vzťahu ku Stvoriteľovi, sa nedá zásadným spôsobom vyriešiť žiaden veľký problém dnešného, a ani budúceho sveta. Ale aby kresťanskí demokrati dokázali naplniť toto svoje veľké politické poslanie, nemôžu zotrvať v starých, prekonaných štruktúrach. Musíme hľadať nové modely. Musíme prekonať stranícku, klanovú mentalitu a orientovať sa nie na dobro klanu, strany, ale na spoločné dobro. A hlavne: musíme spolupracovať.

Úplne na záver mi však dovoľte ešte poznamenať, že kresťanská demokracia vo všetkých veľkých témach a v akýchkoľvek štruktúrach bude skutočne kresťanskou iba ak si dokáže jasne zodpovedať základnú otázku, na koho strane je. Či na strane mocných a bohatých, alebo na strane slabých a chudobných. Bohatí a mocní nikdy nedokážu slabých a chudobných prijať ako rovnocenných. Mocní môžu prinajlepšom poskytovať nejakú starostlivosť a slabí ju poberať. Latinskoamerický spisovateľ, teológ a veľký podporovateľ súčasného pápeža Leonardo Boff píše, že „…skutočným oslobodením možno nazvať oslobodenie, za ktoré sa zasadzovali chudobní spolu s tými, ktorí sa stali ich spojencami v zápase a zrejme aj v osude. (Svätý) František nemal záujem založiť ďalšiu inštitúciu na zlepšenie života chudobných. Žil s chudobnými, zdieľal ich utrpenie, ale aj evanjeliové požehnanie. Čím viac bude svet chudobných naším svetom a my budeme s nimi bojovať za lepší život a slobodu, tým viac budeme rozumieť Ježišovmu snu…“ (Leonardo Boff, Horst von der Bey: Kolumbus v reťaziach, Serafín, Bratislava 2006, str.44)

Kresťanskí demokrati by mali byť takýmito spojencami slabých a chudobných. Potom budú mať budúcnosť.