Myslím si, že v centrálach opozičných strán môžu byť spokojní. Predčasné voľby predbežne nebudú, takže získali čas, aby sa azda predsa len pripravili, ako budú po nich vládnuť. A šancu majú, lebo Róbert Fico premrhal chvíľu, v ktorej by vo voľbách mohol ešte vystupovať ako ten, kto zachraňuje Slovensko pred sebeckým politikárčením jeho partnerov. Urobil však presný opak toho. Legitimizoval vydieranie, ako celkom efektívny nástroj všetkých tých, ktorým „ani trochu nejde o funkcie“, len nesúhlasia, kým im z toho niečo nekvapne. Donedávna sa všetci aspoň tvárili, že im ide o nejaké hodnoty, či program. Spôsob, ako Fico zažehnal koaličnú krízu dáva slovenskému voličovi jasnú odpoveď, že táto jeho „zbornaja komanda“ naozaj nie je o ničom inom, ako o osobných záujmoch. A veľkopansky sa to už ani neusiluje zakrývať. Oni budú postupne padať.
Odsunutie predčasných volieb takto dáva opozičným stranám čas, aby začali rokovať o spoločnej budúcnosti. Nestačí iba protestovať – to je len prítomnosť. Navyše bez koncovky, lebo i keď je koaličná väčšina problematická, opozícia nemá nateraz žiadnu. Opozičné strany by sa teraz mali zamerať predovšetkým na program, ktorý by napriek tomu, že sú ideologicky rozdielne a majú samozrejme každá svoje záujmy, dokázali raz spoločne presadzovať. Ukázať už dopredu voličom, že sú schopné koncipovať múdru, centristickú politiku, s ktorou nemôže prísť iba jedna strana, ale musia sa na nej dohodnúť všetci, čo do toho pôjdu. Pretože ak to nedokážu, ak každá bude hrať predovšetkým na seba, tak sa ukáže, že tou nákazou politiky vydierania sú infikované aj ony. Výsledkom bude, že nechajú naďalej otvorené dvere arogantným technikom moci, akých sme si na Slovensku užili požehnane. A akí môžu povstať odkiaľkoľvek.