Politický program na dvadsať rokov má zmysel iba ak bude predstavovať víziu, inšpirovanú presvedčením. To nemôže byť plán legislatívnych úloh, či technický projekt rezortných reforiem. Pragmatici, ktorí si z politiky urobili živnosť, mi rozumieť nebudú. Ich alfou a omegou sú hlasy do najbližších volieb. Nestarajú sa, aký bude svet. Nepotrebujú filozofovať o hlbších pohnútkach a potrebách ľudí. Pragmatici sa vždy bránia, aby do programu politiky prenikali slová, usilujúce sa premietnuť mocné posolstvo, vychádzajúce z Kristovho učenia, a tak boli pripravené zviesť zápas o realitu našich dní. Politickí pragmatici vlastne nechcú skutočný program. Ich myšlienkový horizont končí pri mediálnej prezentácii. Ibaže kresťanská demokracia by bez hlbokého ukotvenia a dlhodobej vízie zápasu o spravodlivejší svet, nebola nanič. Poctivá teológia a poctivý kresťansko-demokratický program sa musia stať dvoma stranami tej istej mince. Len vtedy bude mať kresťansko-demokratická politika hodnotu.
Teológia, teda premýšľanie o Bohu a o tom, čo je základným poslaním a i nádejou človeka v priebehu jeho pozemského putovania, je neoddeliteľne spojená s prístupom človeka ku všetkému, čím žije. To sa týka tak individuálneho života ako aj života spoločnosti. Aj keď si ľudia často vytvárajú rozličných bôžikov, to nič nemení na skutočnosti, že i u nich najhlbšie pohnútky ich konania, vychádzajú z ich najvnútornejšieho presvedčenia o hierarchii toho, čo považujú vo svojom živote za hodnotné. „Tí, čo tvrdia, že náboženstvo nemá s politikou nič spoločné, nevedia, čo je to náboženstvo,“ napísal vo svojej autobiografii Mahatma Gandhi. Zmysel pre otázky, ktoré človeka presahujú, pre otázky, na ktoré hľadajú odpovede poctivé náboženstvá, a ktoré sa v ľudskom myslení usiluje uchopiť disciplína, ktorú nazývame teológiou, stojí v základoch predstáv i o spôsobe ako ľudia žijú v spoločenstve. V základoch ich politického konania.
Nie náhodou sa pred časom viedol ľúty zápas o to, či bude v navrhovanej ústave Európskej únie zmienka o Bohu. Návrh sa nepodarilo presadiť a neprešla ani ústava. Zostala pragmatická sústava zmlúv, ktoré tvoria právny základ Únie. Ony umožňujú jej rozhodovanie, avšak nedávajú odpovede na pálčivé otázky po zmysle politického života Európy. S obavami pozorujeme, že stačí málo nepohody, a celý projekt sa otriasa v samotných základoch.
Obdobná polemika sa viedla i minulý rok v priebehu prípravy dlhodobého programu Európskej ľudovej strany. I keď ju pôvodne utvorili kresťanskí demokrati z viacerých krajín Únie, neskôr sa pridali i rozliční politickí technokrati. Zrazu pre niektorých z nich stalo problémóm, aby sa v dokumente, čo len spomínalo kresťanstvo. Výsledná podoba bola napokon kompromisom, ktorý ale znamenal dohodu na tom, čo Európsku ľudovú stranu v zásade neodlišuje od iných pragmatikov. Takýto útek od teologických základov, ba už od ich symbolov, uberá politickému programu silu. Vytvára z neho pragmatický plán činnosti bez viditeľnej ambície skutočne meniť svet k lepšiemu.
Niekto si azda môže myslieť, že je to tak dobre. Tak ako v iných sférach ľudskej činnosti, nech aj v politike rozhodujú odborníci. A na mysli má práve pragmatikov, čo riešia technickú stránku problémov. Ibaže politika nie je v prvom rade technickou disciplínou. Aby sa svet stal spravodlivejším, aby v ňom bolo menej ľudského utrpenia, aby bol život v spoločnosti dôstojnejším, to nie sú úlohy pre politického pragmatika. Na nebezpečenstvo, že technokrati ovládnu politiku, že jej pustia žilou, upozorňuje nemecký teológ Johann Baptist Metz. On k téme pristupuje „z druhej strany“. Od politiky očakáva nie technické riešenia, ale tvorivosť, čerpajúcu z morálno-náboženskej fantázie a sily odporovať. Iba ak bude mať politika takúto tvorivosť a silu, ak dokáže práve vďaka tomuto teologickému základu reflektovať, že v politickom rozhodovaní nejde o málo, a Metz tu pripomína pamiatku na nesmierne utrpenie naakumulované v dejinách, len v takomto hlbokom vzťahu, vyvierajúcom z morálno-náboženských základov, sa skutočnej politike podarí odolať technologickým tlakom.
Svet zmietajúci sa v podivnej kríze, obrovské rozdiely v životných podmienkach miliárd ľudí, rozklad tradičných predstáv o usporiadaní spoločnosti, nebezpečenstvo globálnej svetovej džungle, v ktorej by na dôstojnej úrovni prežívali iba predátori, to všetko vyžaduje smelý a dlhodobý politický zápas. A takýto prístup nie je možný bez poctivých morálno-náboženských základov. To, čo ľudia potrebujú, nie je ani prázdny pragmatizmus, ale ani svätuškárstvo. Dobrá politika bude mať silu, a bude ľuďom užitočná iba vtedy, ak jej nepôjde o menej ako o spravodlivejší a lepší svet. A práve o spravodlivosti a o morálke hovorí teológia. Kto iný je povolaný na to, aby do politického života vnášal tieto najhlbšie pohnútky, ak nie kresťanskí demokrati? Z toho by mal vyrastať ich základný politický program.