Dnes si naši južní susedia pripomínajú výročie Maďarského ľudového povstania. Pokojná demonštrácia v Budapešti 23. októbra 1956 sa sprvoti zišla zo solidarity s povstaním robotníkov v Poznani, ale veľmi rýchlo a spontánne sa postavila i proti okupácii Maďarska sovietskymi vojskami a proti komunistickému režimu. Ešte v ten večer už došlo k prvej streľbe, na druhý deň vyšli ruské tanky z kasární a o dva dni to už bol masaker pred maďarským parlamentom. Rusi revoltu potlačili tvrdo a jej vodcov popravili. Tisíce mŕtvych na mnoho desaťročí zadusili túžbu po tom, aby si Maďari mohli v Maďarsku rozhodovať podľa svojho. Je dobre si tieto udalosti pripomínať, osobitne v tomto čase. Divím sa Orbanovi, že sa nechal zlákať historickým revizionizmom Kremľa, pretože sa nazdáva, že by to mohlo prospieť jeho túžbe po revízii Trianonu. Lebo Putinove sny o oživotvorení dávnych časov nepočítajú s návratmi ničoho, čo by sa v bývalej sfére vplyvu sovietskeho impéria mohlo stať silnejším a čo by rozhodovalo o sebe samo. Osud povstania, ktoré si dnes pripomíname, je toho svedectvom.