Je tu priveľa pesimizmu a nariekania nad dobou, v ktorej žijeme. A často tomu podliehame aj my, čo sa hlásime k presvedčeniu, ktoré by malo prinášať nádej a radosť. Pripomeňme si, že kresťania si nikdy nemohli vyberať dobu, do ktorej sa narodili a potom prežili svoj život. Prišli do sveta, ktorý mal vždy svoje chyby. Ale každá doba je úrodnou pôdou, spôsobilou prijať semiačka nádeje. Povinnosťou Kristových učeníkov je prinášať práve tomu svetu a tej dobe, v ktorých žijú, ono oslobodzujúce posolstvo, čo sme od svojho Majstra prijali. Synodálna cesta, o ktorej hovorí pápež František, spočíva v odhodlaní putovať po cestách nášho života vedno s tými, s ktorými sme sa na nich ocitli a povzbudzovať ich, aby neklesali na duchu. Nie preto, lebo sa všetko nutne musí vydariť tak, ako to chceme. Ale preto, lebo hľadanie toho, čo nás spája na cestách tohto sveta má zmysel. A keď objavíme zmysel vecí, oslobodí nás to od ľpenia na malichernostiach, dá nám to nielen nádej, ale aj podivuhodnú silu. Nech sa nám to spoločne, milí priatelia, i napriek nepohodám, vojnám a i našim vlastným chybám a slabostiam, darí!