„Vzpriamte sa, zodvihnite hlavu, lebo sa blíži vaše vykúpenie,“ pripomínajú liturgické texty dnes, na začiatku adventu, Ježišove slová pre dobu najväčšej úzkosti. Možno tá naša ešte taká nie je, ale dráma, ktorú zažívame i v týchto dňoch, môže pôsobiť na mnohých skľučujúco. Pre kresťana je advent očakávaním, že i napriek dobe sa nikdy netreba strachovať.
Kdesi som čítal pod veľmi pestrou náboženskou mapou Blízkeho východu reakciu čitateľky, že keby tam všade bývali ateisti, nebolo by vojny. Myslím si, že sa mýli. Lebo ľudia proti sebe v drvivej väčšine prípadov bojujú nie preto, lebo by ich do toho hnalo ich presvedčenie o tom, aký zmysel má ich život, ale hlavne preto, lebo sme sebeckí, závidíme si a nevieme ovládnuť svoje vášne. A k tomu máme bohužiaľ sklon tak veriaci, ako aj ateisti. A tí, čo sa rozhodnú pre násilie, zlé sklony, ktoré zrodilo ich vlastné srdce, často ukrývajú pod nábožensky sa tváriace heslá. Ale to isté robia aj cynické ateistické režimy pod rúškom svojich novopohanských ideológií. Tí, čo hľadajú svojho láskavého Stvoriteľa úprimne, tí vojny proti svojim bratom nezačínajú. Ale ak sa v nich aj ocitnú, ponúkajú čosi, čo vtedy veľmi potrebujeme: odvahu založenú na nádeji. Ako napísal statočný kňaz Oto Mádr niekoľko dní pred svojim zatknutím a dlhoročným žalárovaním v roku 1951, nemali by sme nikdy žobrať u Boha o lepšie časy, pretože každý čas by mal byť pre nás dosť veľkým darom a príležitosťou pre lásku k Bohu a blížnym.
Nech sa teda naše srdcia neobávajú, milí priatelia, vzpriamme sa zodvihnime hlavu, a to aj v tejto dobe! Prajem vám požehnaný čas očakávania príchodu Muža, ktorý položil svoj život za nás a vykúpil tento náš svet.