Rád hľadám v ľuďoch, ktorých vo svojom živote stretávam, predovšetkým to, čo sa mi páči. To, čo vnímam ako pekné, dobré, múdre či odvážne. A o tom rád potom aj hovorím. To neznamená, že nechcem vidieť aj tú druhú stranu, každý predsa máme svoje chyby. Ale je zarážajúce, ak občas napíšem do verejného diskurzu o niekom čosi pozitívne, koľko sa hneď nájde mudrlantov, ktorí sú pohotovo naporúdzi, aby upozorňovali práve na tie tienisté stránky. Ja sa možno občas trochu sklamem, keď na ne narazím, ale v zásade sa teším, že neustále stretávam skvelých ľudí. Ľudí, s ktorými je mi dobre, alebo sa od nich môžem veľa naučiť. Prípadne ma obohacujú tým, že musím zapracovať na sebe. Ale myslím si, že tí, ktorí v ľuďoch okolo nás vyhľadávajú predovšetkým ich nedostatky, tí takýmto prístupom trestajú hlavne seba. Ich svet sa potom nutne stáva ponurým. Plným nedokonalosti. Skúste sa, priatelia, naň pozrieť z tej lepšej stránky! Možno potom uvidíte, že každá patália, ktorá sa nám v našom súžití objaví, môže byť príležitosťou na niečo, čo nás môže poučiť, zoceliť, posilniť a azda urobiť aj lepšími.