Zaujímavé je, že tí, čo najviac kričia ako si tú našu civilizáciu nedáme kadejakým utečencom, ktorí sa sem valia z celého všehomíra, presne títo ľudia sa spravidla ani zamak nepodieľali na vybudovaní tejto civilizácie. Sú to jej čistí konzumenti. Nie migranti, oni ju spotrebujú, a keby sa im to podarilo, tak ju zničia. Lebo o našej civilizácii nevedia nič, nezaujíma ich a pohŕdajú ňou. Urobili si z nej prázdnu ideologickú potemkinovskú dedinku pre svoje mocenské ambície. Pragmaticky zistili, že národné sebectvo takto ideologicky zabalené je príťažlivé a otvára im cestu k moci. A nepriatelia otvorenej spoločnosti všetkých proveniencií im pri tom tlieskajú. A posielajú prepitné. Keby táto cesta k barbarstvu mala byť úspešná, tak určite nechcem, aby sme sa ako národ ocitli na strane takýchto víťazov. Radšej potom znovu v disente hľadajme cestu k obnove kultúry, ku ktorej patrili generácie našich predkov! Ale ešte na tom tak zle nie sme. Ešte je čas, keď treba o našu civilizáciu bojovať. Tento rok bude pre tento zápas asi rozhodujúci. Nebojme sa, ale ani si nerobme ilúzie a nespoliehajme sa na barbarov, i keby sa tvárili, že v niečom sú na našej strane. Nie sú, nemôžu, nevedia a ani nechcú. Je to na nás. Na každom z nás.