1955

Narodil som sa v Bratislave v rodine architekta Ivana Šimka a matke Tatiane, rodenej Viestovej, netere veliteľa SNP Rudolfa Viesta. Mám sestru a brata.

1974

Ako študent som s priateľmi absolvoval na bicykli výpravu do bývalej Juhoslávie, ktorá je dodnes mojim obľúbeným miestom dovoleniek.

1975

Pôsobil som v speváckom zbore v kostole sv. Cyrila a Metoda v Bratislave, známom ako „Céčko“, pre ktorý som písal texty piesní.

1978

Úspešne som ukončil štúdium na Národnohospodárskej fakulte Vysokej školy ekonomickej v Bratislave a nastúpil do Výskumného ústavu oblastného plánovania.

1980

9 rokov som pracoval na Útvare hlavného architekta mesta Bratislavy ako špecialista na urbanistickú ekonómiu.

1981

Oženil som sa s mojou prvou a jedinou manželkou Dagmar, máme spolu štyri dospelé deti, dve dcéry a dvoch synov.

1987

Úspešne som zavŕšil štúdium Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

1990

Stal som sa poradcom podpredsedu vlády ČSFR pre legislatívu Jána Čarnogurského. V prvých slobodných voľbách som bol zvolený za poslanca Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia, kde som ako poslanec vykonával funkciu predsedu Brannobezpečnostného výboru snemovne.

1992

Funkciu ministra spravodlivosti Slovenskej republiky som vykonával 4 mesiace. Začal som prednášať na Trnavskej univerzite, kde som pôsobil ako vedúci katedry politológie.

1994

Vo vláde premiéra Jozefa Moravčíka som sa stal podpredsedom vlády Slovenskej republiky pre legislatívu a napísal svoju prvú knihu s názvom ČAS PRAVÝCH ČINOV.

2001

Som bol vymenovaný do funkcie ministra vnútra Slovenskej republiky a poverený úlohou pracovať na morálnej obrode policajných zložiek a upokojení tzv. vojny policajtov, ktorá prepukla pred mojím nástupom do funkcie.

2002

Po voľbách som bol vymenovaný za ministra obrany Slovenskej republiky a v tejto pozícií som za účasti amerického prezidenta G.W.Busha a predstaviteľov ďalších členských štátov v Prahe prijal pozvanie Slovenska do NATO.

2003

Až do roku 2006 som vykonával mandát poslanca NR SR a pracoval vo Výbore pre obranu a bezpečnosť.

2006

Po ukončení politickej kariéry som sa stal podnikateľom so živnostenským oprávnením a venujem sa poskytovaniu poradenských, legislatívnych, konzultačných, lektorských a školiteľských služieb.

2009

Zabehol som svoj prvý maratón v živote v gréckych Aténach, napísal svoju štvrtú knihu pod názvom Medzi anarchiou a tyraniou a stal sa pedagógom na Právnickej fakulte Bratislavskej vysokej školy práva.

2010

Vrátil som sa do KDH a založil som Kresťanskodemokratickú akadémiu KREDIT. Jej členovia ma zvolili za predsedu akadémie.

2013

Prednášal som Moderné dejiny Slovenska na Vysokej škole sv. Alžbety v Bratislave.

2014

Zabehol som svoj už 15. maratón v živote, v nádhernom prostredí talianskeho Neapola pod sopkou Vezuv. Kandidujem do Európskeho parlamentu za KDH na 12. mieste

2023

V máji som bol vymenovaný za ministra vnútra v úradníckej vláde Ľudovíta Ódora. Po roztržke s policajným prezidentom ma prezidentka v júli odvolala.